29.3.2013 Žiar nad Hronom – Klub 84 + Tabula rasa (Cz), Pivnica, Shadow of Television

Veci naložené, tak nám nič nebránilo vybrať sa znova na cesty. V 84 sme boli medzi prvými a tak sme ešte pomohli Mucovi pripraviť miesto na hranie. Kurva skvelý klub! Fakt. Na Slovensku unikát. V poličkách knihy, časopisy s A tematikou, parádna kresba, ktorá zdobila zadnú stenu, zapatistická káva... Čo viac si človek môže priať :-). Postupne začali dorážať kapely, sem tam aj ľudia a pomaly sa začal rozkladať aj aparát.

Keď sa nazberal slušný počet ľudí, začala drtiť Levická banda SHADOW OF TELEVISION. Opäť som strávil väčšinu času vonka, kde som ožobračoval ľudí o ťažkozarobené peniaze, no inak sa to proste nedá :-(. Oproti včerajšku to bolo viac uvoľnené. Predsa je to malý priestor, taká komorná a hlavne rodinná atmosféra. Ľudia sa chytali a myslím, že sa aj chalanom dobre hralo :-). Po nich sa začala rozkladať v tomto meste už známa formácia PIVNICA s dvoma marodmi za mikrofónmi. Ako stihla po koncerte poznamenať jedna slečna – ich muzika podnietuje v ľudoch agresivitu a faktom bolo, že na tento koncert prišlo až 12 individuí zo Zvolena, takže keď si to človek dá dokopy, bol z toho neskutočný masaker! :-). Skoro by som aj bol zabudol, Muco – chalan, čo mu 84 patrí nám dokonca nachystal aj pohostenie – šošovicovo-fazuľovú pomazánku s množstvom zeleniny! Díky! Pivnica dohrala a tak bol čas skončiť aj so vstupným (bolo asi 50 platiacich! dík). Po včerajšom večery na nás bolo vidieť nepatrné známky únavy, no z ľudí išla toľká energia, že sa to rázom obrátilo. Fakt sa mi hralo dobre po dlhom čase a ľudí to bavilo. Opäť pár slov pred piesňami, no tu sa to už stretlo s väčším pochopením. Zahrali sme cca 12 piesní, poďakovali sa, rozlúčili... :-). Holky z TABULA RASA boli predposlednou bandou a konečne som si ich set mohol vychutnať naplno. Trocha ma znepokojovali nadržanci v predných radách, ktorí sa stoj čo stoj chceli ukazovať pred dievčencami ako alfa samci, no očividne majú s tým už skúsenosti a tak chalanom dali pár odkurov :-). Čo povedať k samotnej muzike? Tu by stačilo jedno slovo – skurveneparádnysetzahratýsneskutočnoudávkouenergie! Celý čas som sa húpal na mieste, úsmev na tvári atd atd. Takú pozitívnu energiu som od kapely asi ešte nezažil (alebo si to už nepamätám?). 84 je miestnosť bez pódia, a tam kde nie je pódium, Zvolen sa vynájde :-D. V tomto prípade si to odniesla stolička, ktorá na moje počudovanie prežila celý večer. Neskutočný masaker, každú minútu bol niekto vo vzduchu, strop obkopaný (pozdejšie sa pýtam Muca, či mu to nevadí a on na to – že pár tých šmúh je práve jeho! To je prístup :-) ). Skvele, skvele, skvele! Deň pred koncertom mi písal DÁŠA FON FĽAŠA, že sa zastaví tiež na koncerte, pretože prvotný plán bol bol vyjsť niekde na hory, kedže mal konečne pokoj od koncertov. Tak sme neváhali ani minútu a rázom bol pridaný na zoznam účinkujúcich. Ono prvotnou myšlienkou bolo, že Dáša absolvuje každé mesto s nami. No nakoniec sme boli radi, že si našiel čas aspoň na jednu akciu. Čo napísať k vystúpeniu? Snáď len, že láska k tomu čo robí a úprimnosť s akou to podáva preteká a valí sa rovno na ľudí, ktorí to zhltnú aj s navijakom. Tento chalan mi osobne dáva silu v mnohých prípadoch, keď si začínam myslieť, že to už nemá cenu. Neskutočne ľudský prístup ku všetkému! Taktiež jeho vystúpenie. Nakonci sa ocitol na rukách a jeho úsmev hovoril za všetko :-).

Celé sa to skončilo okolo polnoci. Tak sme ponosili ešte čo sa dalo, rozlúčili a vybrali sa na byt do Banskej Bystrice. Cesta pokojná a konečne vytúžená sprcha. Kým prišli slečny, tak sme ešte zmastili pomazánku, aby sme ich nenechali hladné. Opäť sa ponocovalo, no už s menším nasadením ako minulú noc – i keď niektorí jedinci vydržali až do svitania. Ráno som sa zobudil ako prvý, a tak som zbehol do obchodu pokúpiť veci aspoň na polievku. No ako to býva zvykom, peňaženka ostala doma a až keď som vrátil všetko naspäť do regálov a vyšiel z obchodu mi napadlo, že ja kokot mám prachy v inom vrecku. Vyjebaný mozog :-D. Čo to sa povarilo, osadenstvo povstávalo, spravilo sa výročné triko (ktoré radšej pre istotu ani nikto nechcel) a začali sme sa pohrávať s myšlienkou, že najväčším odkurom by bolo, keby sme dnes v Revúcej ani nezahrali :-). No nič, čo to sa pojedlo, pokecalo a vyrazili sme opäť na cesty !