21.4.2012 Banská Bystrica – Krst CD "Arbeit macht frei" 77 + Toy Pištoľs, Pivnica

Je 9:26 v nedeľu ráno a ja si spríjemňujem písanie reportu počúvaním nového CD od Toy Pišťoľs, to závidíš Ty kurva čo :-D? Ale nie nie, dosť bolo chválenia – idem odhalovať temné zákutia nie vždy dobrepočúvajúcej sa pravdy! Keď mi volal Krtko, či by sme sa nedostavili zahrať na ich krst, bol som v citovom rozpoložení jednak, že konečne vyjde dlhoočakávaná doska a jednak, že si páni prajú, aby im naše houmlesácke trio zahralo na ich oslave. Človek neváha ani minútu a už beží cez chodbu klopať Vajcovi, že vo co kurva de. Koniec koncov, 77 je klub, kde sa koncerty nahrávajú a tak nás napadlo, že čo si tak kurva znova raz nahrať to, čomu nadávajú ľudia muzika. Slovo dalo slovo, Kubo a celá Pivnica mala podobný zámer, tak prečo nevydať zase raz spoločné splitko? Špeciálne by som tu vyzdvihol slovné spojenie „prečo nevydať“ a ako to býva v bulvárnych plátkoch, až na konci sa dočítate prečo, čo a ako zmarilo tento náš plán... Špeciálne sme si na tento koncert zahovorili šoféra s autom, nech sa nemusíme s Jožkom znova raz dohadovať, kto z nás si nechá dobrovoľne odumrieť valné množstvo mozgových buniek, no ale ako to býva zvykom, aj ten to odvolal v sobotu ráno (čo plne rešpektujeme a chápeme). Takže moja štafeta (4 roky som v BB na koncerte nepil – teda pokial sme hrali my) ostala neporušená. Sobotné ráno som zahájil vysraním sa a sprchou u Vajca (sme susedia), pretože... No tu by sa dali vypisovať rôzne kokotiny, no ostaňme u toho, že nám vypli vodu nech je väčšia sranda :-D. Celý deň sa ale všetko čo sa mohlo dojebávalo a tak celková radosť z minúty na minútu klesala. Išiel som do garáža pre Fáčko, ktorému po 3 minútach jazdy začali kurva smrdieť predné brzdy a tak mi bolo jasné, že ten starý veterán asi nebude schopný jazdy až do Bystrice. Vajco už pred pár týždňami (čo sme šli do BA) prišiel s tým, že po vzore jeho seriálového hrdinu (Bárny), by sa mala každá párty začať poriadne nabudeným mixom piesní, ktorý nemá tendenciu – ako je to u mnohých výberoviek klesať. Mix, ktorý sme si svojpomocne vyprodukovali, bol dielom opačným! Nalodenie hlásime niečo po 6 hodine poobednej. Vzali sme so sebou ešte relatívne čerstvo zamilovaný párik, ktorý pozdejšie svoje rozhodnutie, že chcú ísť s nami trpko oľutoval. Extrémne nabudený mix začal po chvíľke robiť z ľudí duševné trosky a ako piesne šli, nejeden sa modlil, aby toto trápenie už skončilo :-D. V Bystrici sme boli niečo okolo 8 a parkovisko pred klubom okupovali známe tváre z celého Slovenska. Vstupné 3 eurá s CD (2,5 eur bez CD), tak si myslím, že tu skutočne nebolo čo riešiť. Prvý krát som videl takú hŕstku pankáčov čítať (prezerali a čítali si texty bookletu čo dostali), až som neveril, že poniektorí disponujú aj takou funkciou :-D. Ale nie, nebudeme zlí :-D!. Hráme prvý a tak sa bežíme nazvučiť. Počiatočné problémy s gitarou boli zažehnané a tak sme sa ešte vybrali kúpiť si nejaké občerstvenie. Dosť som bol sklamaný, keď som si pýtal čaj a dostal som zápornú odpoveď. O to viac som ale bol, keď som si pýtal kávu a slečna ma zaskočila odpoveďou – cez koncerty kávu nerobíme. Tak mi poser nohy a načapuj malú, odporne sladkú kofolu :-D. Vykokotíme sa na pódium a na naše počudovanie bola sála skoro plná – čo nás samozrejme moc tešilo. Zahrali sme svojich 12 piesní, ľudí to bavilo, spievali si a aj po nespočetných chybách si myslím, že sme zanechali dobrý dojem. Zato zvuk na pódiu bol fakt otrasný. Rozlúčili sme sa, pobalili a každý jeden sa roztratil vlastnou cestou. Moja cesta bola už notoricky známa. Behať, kecať – no čo čert nechcel, odrazu môj ánus začal zo seba dáviť neopísateľný puch, ktorý som sa snažil maskovať tým, že som sa z miesta činu vytratil ešte skôr ako niekto začal niečo tušiť. Hneď mi bolo jasné, že je to len otázkou času, kedy budem musieť radikálne zakročiť a ísť sa s prepáčením vysrať. Na záchode už stretávam Michala, ktorého poverujem strážením kabínky v ktorej mala operácia prebiehať. Hanbím sa za to, čo som urobil ale inak sa skutočne nedalo :-D. V mise sa nachádzala polka rolky toaletného papiera omočená na kosť a ja som to... Proste som tú sprchu hovien, sračiek, či v mojom prípade hnedej šťavy pustil rovno na to :-D. Po akte som sa snažil čo najrýchlejšie opustiť miesto, kde sa tento masaker odohrával, lebo keby niekto zistil, že to zviera som bol ja, hned by mi z fejsbúčiku ubudlo zopár mien a podľa brutálnosti činu nieje vylúčená aj žaloba zo strany štátnych orgánov :-D. Druhou kapelou bola PIVNICA, ktorú som sledoval, pretože som už konečne chcel vidieť, ako to chalanom fičí v kvartete. No opäť na moju smolu zvuk bol dosť zlý (alebo som ja náročný?). Energiu to ale malo nevídanú a pod pódiom to vrelo tak si myslím, že aj chalani boli spokojní so svojim setom :-). Zabudol som ale podotknúť, že sa zišli ľudia z celého Slovenska a dokonca, čo nás moc potešilo sa zjavil aj Boris s kumpánmi z Viedenského Pankahyttnu, ktorí koketovali s nasledujúcou myšlienkou – prišli vlakom, nemajú kde spať, no majú spacáky. Kúpia si parkovací lístok a osquatujú parkovacie miesto :-D. Výhodou takýchto akcií je to, že pri návštevnosti (podľa mojho skromného odhadu cca 200 krvných obehov) sa nikdy nenudíš a keď si aspoň trocha komunikácie schopný človek tak je valná časť večera zabitá práve touto často príjemnou činnosťou. TOY PIŠTOĽS podľa mojich informácií hralo v ich rodnom meste prvý krát po 12 rokoch, čo sa odrazilo i na samotnej návštevnosti koncertu a po spustení intra sa nedalo v klube ani hýbať. Intro skončilo, nastal posledný kúsok pársekundového ticha a začalo sa peklo. Výhodou bolo, že priestor bol nefajčiarsky, no to teplo a pachy rôznych kvalít v totálne preplnenej sále tiež niesú bohvie čo. Aj keď mi to tam nikto nechcel veriť, z času na čas som zacítil aj moju nálož, ktorá sa tiahla zo záchodov, ako taká tichá pomsta. Len tak medzirečou som sa šiel pozrieť ako to tam vyzerá a záchod bol vyčistený!!! Neviem, kto bol ten statočný, no určite sa ozvi, tvoj hrdinský čin nemôže ostať bez nepovšimnutia :-D. Nechcem tu teraz opäť zjebávať zvukára, predsa je majster svojho remesla, ale skutočne nechápem či absolútne nepočul, že z bicích počuť len kopáč a činel? Ľudia si to ale zverili a ja som po čase musel opustiť sálu, pretože taký nátresk nechyrovali ani pri príchode Jána Pavla II. na Slovensko. Celkom ma mrzí, že som prepásol samotný krst no koncert sa nahrával na kameru, tak dúfam, že sa to raz kumne dostane. Ako som na začiatku spomínal, z tohoto koncertu malo vyjsť live splitko + DVD (kedže sa to nahrávalo aj na 2 kamery). No keď prišiel za mnou Kubo s úsmevom v tvári, že od neho chcel zvukár 10 eur za každú zaznamenanú pieseň, tak som ostal nemý. Vzápatí sme ho pasovali za kokota a nech sa s tou nahrávkou aj poserie :-D. Nasledovala klasika - dopíjanie drinkov, kecanie, lúčenie sa, slzy... :-D. Cesta naspäť bola ale extrém sám o sebe, pretože Jožko, nie nie sorry opitý Jožko v sebe nezaprel metalovú hrdosť a skoro celú cestu domov sa snažil vyjadriť svoju lásku k death metalu ako takému, čo v nás s Vajcom samozrejme spustilo mechanizmus robenia si ale tak tažkotonážnej piči z Jožka, že po neviem koľkých rokoch som ho videl zmietať sa v nervoch, pričom chápal, že tento boj nemôže vyhrať :-D. Taktiež som využil situáciu, že bol nacuckaný, tak som postupne stišoval rádio a na opätovné vyžiadania, aby som to pridal, som to vlastne len a len stišoval :-D. Po dlhej dobe padlo aj pár strašideľných príbehov, z ktorých niekedy fakt bežal mráz po chrbte (týmto pozdravujem Tomáša :-D). Príchod do Žbyncov hlásime niečo pred druhou...

Posledné riadny by som chcel venovať vďake všetkým, čo prišli podporiť, Toy pištoľs za koncert a Cdčká a všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili na tom, že táto akcia bola a bude jedna z nezabudnuteľných... Lúčim sa, je nedeľa 10:55 :-)