7.4.2012 Bratislava – Obluda + V.A.P., Odklon, Blind Rättvisa

Po príchode ku zbytku posádky si ešte ideme sadnúť ku rybníku, kde už fakt neviem o čom bola reč, jednak mi bolo treba akútne srať a keď píšem dnes (pondelok večer) tieto riadky, som ešte totálne vytretý a nevyspatý. Vysypal som sa pri neďalekom kríku a hneď bol život o niečo krajší. Pre nákup potravín sme sa rozhodli zájsť do jedného Zvolenského hypermarketu, kde nám zabralo rozhodovanie aké vínko vezmeme do BA asi najviac času. Vajco s Jožom idú okupovať ešte chovprodukt, kde po príchode z neho k nám, nám rozprávajú o kráse činčili.Ľudí fakt nespočet, až nechápem, čo sú všetko schopní nakupovať, keď vedia, že jeden deň bude totálne všetko zavreté... Nemyslím si, že by štátny sviatok - keď je všetko zatvorené nejako ľuďom prospel, aby trávili viac času s rodinou, keď celé dni predtým trávia tak či tak v obchodoch nakupovaním už tak zbytočností... No nám to môže byť tak jedno. Pred parkoviskom sa ešte rozhodujeme, kde sa pojdeme vykvasiť. Koniec koncov mali sme ešte asi tak 8 hodín času a cesta do Bratislavy by nám trvala najviac tak 3 hodky (aj s blúdením, kedže GPS je pre nás luxus). Zhodli sme sa na hrade Šášov, ktorý bol vlastne cestou a vzhľadom na Vajcove krívanie (zlomený mal členok somrák) asi aj najideálnejšia voľba. Parkujeme pod hradom a informačná tabuľa „hrad 15 min“ nám robí radosť, kedže nikto nemal sily nazvyš. Cestou hore ešte oddychujeme v altánku. Vajco ostal čakať tesne pod hradom, kedže cesta dole by pre neho nebola najlepšou voľbou a my sme sa vybrali hore. Čo Ti poviem, krásne prostredie, krásny výhľad, krásne hrejúce slniečko... ostali by sme tam hádam aj celý deň. Vraciame sa ku altánku nachálovať sa a rozhodnúť o ďaľšom osude cesty. Jožo si išiel lahnúť na lavičku nižšie položenú a tak sme si z neho robili srandu typu – niečo sme sa ho opýtali, on odpovedal a následne sme na neho zvolali nech drží piču, že sa sním nikto nerozpráva. Kukáme sa do mapy a prichádzame na to, že po ceste nás už nič zaujímavého nečaká a keď sa začalo mračiť rozhodli sme sa, že sa vydáme na cestu. Tesne za Žiarom už ale prší a tak nálada v aute postupne opadáva. Volám kamošovi Blackymu (bubeník Vlastný názor), ktorý okupuje miestnu automobilku, že sa zastavíme na kávu – on reku, že dobre. Snažíme sa vykokotiť z Bratislavských tabúl a nájsť hypermarket v Lamači, kde sme sa mali stretnúť. Krvopotne sme ho našli a tam na neho čakáme. Nejdem to opisovať do detailov ale minimálne polhodinku sme tam stáli ako kokoti, pričom každých 5 minút sme mu volali :-D. Budem citovať jeho odpovede : - o 3 min mi ide bus, - zmeškal som bus, ide mi dalši, - ešte stále ste tam? Idem na bus, - som v buse, - piči som v buse ale ide na záhorskú atd atd :-D. Tak sme sa dohodli, že sa stretneme v Oblude, to bude asi najlepšie. Pri čakaní na tohoto démona k nám prišiel týpek, čo vlastne mal (alebo má?) prsty ohľadne organizovania festivalu Punkáči deťom, tak sme tam sním trošku rozobrali ako vnímame my tento festival a dostali sme odpovede na otázky, ktoré sme sa už dávno chceli spýtať kompetentných. Obluda sa mala nachádzať pri legendárnych kramároch a tak sme tam zaparkovali auto, zavolali Peťovi (chalan čo nás volal) a poslušne čakali. Týmto by sme sa znova raz chceli poďakovať tomuto maniakovi za všetko čo urobil nielen pre nás, ale aj Revúcky útulok pre psov. Je to jeden z mála ľudí v tejto dobe, čo rieši veci tak ako rieši bez ohľadu na financie, čisto z presvedčenia a lásky k svojim záľubám. Klobúk dole!. Prišli po nás a po uličkách, ktorými by sme sa určite my sami nevybrali nás doviedli do legendárnej Obludy. Totálne domalovaný exteriér bývalej hasičskej stanice (ak sa mýlim tak sorry), kde sme už spoznávali známe aj neznáme tváre. Interiér vyzeral fakt dobre, všade nálepky, plagáty... Dávame kávu, ktorá na naše východoslovenské pomery je podstatne drahšia a niektorí členovia posádky idú okupovať záchody :-D. Chalani z Prahy rozkladajú distro, Peťo s Ivou vegáče a taktiež distro, do ktorého sme aj my prispeli troškou :-). Postupne sa začajú zbiehať kamaráti z okolia Revúcej, ktorí prišli takto podporiť krajanov hrajúcich v meste ich súčastného bydliska. To sme boli skutočne radi, že si urobili na nás čas :-). Večer sa začal premietaním dokumentu „Strach“ od H.N.O. Ružomberok (pozrieť si môžeš TU!), kde všetci prítomní mlčky sedeli a dívali sa históriu i súčastnosť fašizmu ako takého. Počas rozkladania a nazvučovania prvej kapely sme sa pred klubom ujebávali na niektorých obrázkovo-neobrázkových vtipoch typu – Zachraň mě napředprdelmane (zasvetení vedia) :-D. Prvou kapelou večera bola BLIND RATTVISA, ktorá v oblude mala hrať aj budúci víkend, tak si svoj set skrátili len na pár piesní. Nasratý HC/punk so skvelým spevom, ktorý sa neustále menil. Moc dobrý set, ktorý ocenili aj chalani z našej kapely. Ako druhá kapela sa chytila nástrojov Bratislavská streetpunková úderka ODKLON, ktorú som ale nevidel, pretože som celý ich set prekecal s kamošmi, ktorých som už fakt kurva dlho nevidel. Niekedy vtedy sa zjavil aj Blacky s červenými nohavicami, na ktorých mu svietila nášivka Oi! :-D. To bolo radosti, že niektorým vyšli dokonca aj slzy šťastia :-D. Paľo, druhý člen Tisovskej teroristickej organizácie mi rozprával zážitky práve z Obludy, ako bol neraz vyhodený práve za nadmernú konzumáciu alkoholu :-D. Fakt tak dobre som si už dávno nepokecal. S určitým rešpektom sme vyšli na pódium, naladili sa (aj keď sme sa každú chvíľu museli prelaďovať – už ani tie nástroje niesú to, čo boli) a spustili sme ten bordel. Počiatočná tréma opadla, ľudia to prijali a to nás skutočne tešilo. Vajco sa rozohnil až tak, že mu po kurva dlhom čase praskla struna... Trošku pauzy, cez ktorú sme zahrali ďaľší cover, tentokrát od Toyka, kde sa už ku koncu chytil aj Vajco. Musím sa priznať, že celý tento koncert v nás zanechal dobrý dojem. Na začiatku som zabudol pripomenúť, že táto akcia bola vlastne Benefičným Informačno-mobilizačným večerom, ku prvomájovým aktivitám a veciam s tým spojeným, ktoré organizuje posledná kapela večera V.A.P. z Prahy. Kapela, o ktorej sa toho mnoho už popísalo a ktorá hrá už cca 20 rokov začala svoj set, ktorý bol predovšetkým zameraný na texty. Dopredu sa vyrútilo pár priaznivcov, ktorí precestovali práve kvôli tejto kapele skoro celú republiku. Celkom dlhý set, ktorý bol ale poznačený rozjebaním sa kopáku skončil niečo pred polnocou. Ľudia sa pomaly pratali domov, len Paľo sa ma pokúšal opiť – úspešne. Zastavili sme sa na kus slova s V.A.P.kom a ostali sme príjemne prekvapení. Kurva milí a ochotní ľudia, s ktorými sa tak fantasticky rozprávalo, až to nebolo možné. Fakt klobúk dole, kapela úprimná na i mimo pódia. Večer sa ale blížil ku koncu a triezvo-nervózny Jožko prišiel, že sa ide už na byt. Idem sním aby som mu čo to ešte povysvetľoval, predsa je ešte vodič amatér. Auto snami okupovala Maťa – holka ku ktorej sme išli spať a jej český priateľ. Cestou strašné zmätky, kedže ani sama nepoznala, kde sme sa veľa krát nachádzali a tak sa cesta blúdenia predĺžila. Cesta naspäť detto s ktorou nám už ale pomáhal ten spoluprítomný Čech. Príchod na byt hlásime niečo pred treťou totálne vyčerpaní a po menšej sprche si ideme lahnúť. Jožko ešte chcel rozprúdiť zábavu, ale aj čerstvo zamilovaný párik (ako to pozdejšie zhodnotil) bol zničený a tak si lahol aj Jozef. Ráno pekelné sa začalo okolo 9, kedy sme znova vstali nevyspatí. Volám Peťovi nech nás príde odkopnúť, no ten zaspal len pred hodinou a musel sa najskor zorientovať kde vôbec je :-D. Behom 10minút ale došiel, dokonca nám doniesol pár vegáčov, čo sa zvýšilo. Účasť bola nakoniec slabšia ako sa očakávalo a aj preto nám bolo ľúto brať peniaze na cestu hlavne keď to mala byť akcia benefičného charakteru... No momentálna finančná situácia ľudí v kapele nieje natoľko priaznivá aby sme sa stým mohli popasovať sami... Dokonca nám dal aj sáčok odznakov, ktoré máme predávať po akciách a z ktorých zisk pôjde na Revúcky útulok. Ďakujeme! Posledné lúčenie a vyrážame na cestu. Rezerva svieti už od včerajšieho večera, dojazd sa kráti a benzinka v nedohladne. Zídeme z diaľnice a jebeme si to na Senec v nádeji, že sa niečo nájde. Naše modlitby (rozumej nadávanie a beznádej) boli vypočuté a hrdo sme si to jebali od benzínky späť na diaľnicu. Cestou sme ešte vyhodili Lulu v jej rodnej dedinke a tá nám naoplátku dala termosku kávy. Hitom cesty bol Jožkov nový song „Pojebali“, ktorý sa raz hádam podarí zaznamenať... Slovom dňa sa stal „Kaďák!“ :-D

Slová vďaky za tento víkend sa budú znova opierať o tie isté mená ako aj v predošlých reportoch a to na Pivnicu, Chilly práshock, Peťa i na nové a to kapelu V.A.P. (za požičanie aparátu)... Moc Vám ďakujeme!