21.1.2012 Brezno – Bombura + 380V, PIVNICA, CHILLY PRASHOCK

Sobota ráno a ja vstávam s nie moc priaznivým stavom, keďže podobne ako pri reporte z Rožňavy sme piatkovú noc prežúrovali u Evky (vlastne len ja, lebo Vajco doma pozeral kokotský film a Jožo... neviem, čo robil Jožo – spýtaj sa ho sám :-D ). To, s čím som sa pasoval cez deň Vám opisovať nejdem, jednak si na to nepamätám a jednak Vám to môže byť srdečne jedno :-). S Vajecom sme sa nalodili do môjho korábu (konečne po dlhšej dobe sme absolvovali výjazd na Fáčku) a šup do skúšobne pre potrebné veci (áno opakujem to v každom reporte). Čakanie na Jožka nám spríjemňuje čítanie plagátiku rómskej politickej strany. Musím ale pochváliť cestárov, ktorí sa ako zvyčajne do práce moc nehrnuli a tak som len čakal, čo kedy odpadne z môjho už skoro veterána (kto pozná cestu medzi Tisovcom a Polhorou vie, čo to je za svinstvo). Cesta úsmevná ako vždy, akurát konštatujeme, že sme radi, že sa nemusíme jebať ktovieako ďaleko. Robert (nové umelecké meno Jožka) je ale akýsi nesvoj, pretože vedomie, že o poradie kapiel sa bude losovať, ho privádza do zúfalstva (aby ste rozumeli, Jozef je degustátor a milovník všetkého alkoholu, no keď pije, tak proste... proste mu to nejde :-D ). Bombura je relatívne známy klub (ktorý dokonca obľubuje nejeden známy americký jazzman) , ktorý má pre mňa 2 veľké plus – 1. výborný zvuk... 2. nefajčiarsky priestor... Po príchode nás už vítajú opité tváre (hlavne Dedo a Majči (Pivnica), ktorí aktívne nasávali od včerajšieho večera). Nasleduje žrebovanie, kde si vyťahujeme prvú pozíciu, ktorá v Jožgurtovi vyčarila úsmev na tvári. Najskor som si ale myslel, že akcia nebude úspešná (čo sa týka účasti), pretože aj Brezno je jedno z tých miest, kde keď nezavoláš nejakú známu kapelu, tak môžeš rovno zabudnúť na to, že zaplníš prázdne miesto pred pódiom. Úprimne ma ale prekvapilo, že došlo cca 70 ľudí a bolo to fakt popiči! Okolo 7 sme sa nazvučili a mali sme ešte cca hodinku do hrania, tak sa vybral každý jeden svojou cestou. Ja čoby šofér, som opäť našiel záľubu v otravovaní ľudí fotografiami a pokrstením záchoda, kde som naložil zodpovedne... :-D. Chlapci podľa všetkého nasávali (niesom si teraz ale istý). Chcem sa ale ešte poďakovať Mišovi za triko (máš to u mňa!). Hodinka ubehla a začali sme do toho brúsiť (pobavila nás zvukárova hláška „spustite ten včelín“ :-D ). Úprimne som si myslel, že ako to býva zvykom na prvú kapelu ľudia stoja, poprípade tam ani niesú. No pod pódiom to vrelo, čo nás úprimne tešilo. Ďakujeme. Zahrali sme možno trošku kratší set ako býva zvykom, no tak to bolo dobre, aspoň to ľudí nezunovalo. Šťastnú dvojku si vyžrebovala česká partička 380V, obsahujúca 9 členov. Chlapci a jedna slečna hrali veselý ska-punk, na ktorý si vpredu pár priaznivcov zverilo. Ja som chytil záchvat smiechu, keď som si všimol spiaceho Deda na stole, ktorému pokrstil nad ním stojací Majči bundu pivovou grckou :-D. Škodoradosť - radosť najväčšia ja viem :-D. No nedalo mi to, Majčiho výraz „Ja nič, to tu už bolo“ ma dostal dokolien a so slzami v očiach som ďakoval, že som mohol byť svedkom tejto šťastnej chvíľky ! Celkom dlhý set som si spríjemňoval hraním stolného futbalu a kecaním s nespočet ľuďmi, čo som už fakt kurva dlho nevidel. Trojku si vyžrebola taktiež ska partička, bystrický CHILLY PRÁSHOCK. V posledných reportoch som ako tak rozobral túto kapelu a musím sa priznať – šlape im to jednoducho na plné gule. S radosťou som sledoval ich set (s menšími prestávkami, keď som odbiehal kdetade). Na tejto kapele je vidieť, že ich baví to, čo robia – a to ocenili aj ľudia. V bekstejži sa ako stále (keď sa stretneme s Pivnicou) rozvinula debata, kedy chúďa Kalach dostáva na svoju osobu nepekné slová, čo sa týkajú vegetariánstva (ale samozrejme všetko v rámci srandy). Zaregistroval som aj scoverovanú pieseň „Po schodoch“ od Mullera, na ktorú obecenstvo odpovedalo hromadným pogom (teda skackaním) až na Zvolenských extrémistov, ktorí predvádzali stage diving na niekedy fakt nič netušiace publikum :-D. Poslednou kapelou bola nekompletná PIVNICA, kde za Mika mal nastúpiť ich bývalý spevák Majči. Aj Dedo sa nejako prebral z delíria a vytackal sa na pódium. Bolo vidno, že Kubo a Genco neboli moc nadšení, kedže videli, v akom stave sa nachádzajú ich spoluhráči, no moc na výber nemali :-). Hneď od prvej piesni začal pravý a nefalšovaný kabaret, kde Majky rúcal všetko čo stálo v jeho ceste! Musím ale povedať, že mne sa toto vystúpenie strašne páčilo. Ľudia v obecenstve možno ani nezaznamenali, že piesne by mali znieť niekedy úplne inak, užívali si to a skákali z pódia. Niekedy niektoré pády vyzerali naozaj extrémne :-). Bol to ale 100% punk so všetkým čo ku tomu patrí. Väčšinu ťarchy ale preniesol na seba Kalach a tak hluché miesta zapĺňal svojím spevokrikom. Ešte pred koncertom, sme sa rozprávali, že táto akcia, by mohla tiež benefičného charakteru (zasvetení vedia, že deň predtým sa robil Benefičný koncert pre OZ Návrat v Banskej Bystrici, kde sa vyzbieralo krásnych 100eur) a tak sme sa my ako kapela rozhodla zrieknuť našeho cestáku v prospech tejto krásnej veci. Čiže neplánovane aj z tejto akcie poputovalo 70 eur tomuto občianskemu združeniu. Po skončení koncertu sme sa ešte vykecávali a ľudia z CH. Prashcku nás volali na chatu, na ktorú by sme radi išli, keby nebolo povinností. Prehováranie ale pokračovalo, pričom konečný verdikt sa menil každou minútou. Keď sme ale videli, aká snehová kalamita je von, rozhodli sme sa na poslednú chvíľu ísť snimi osquatovať ich chatu v nádeji, že sme si vybrali ľahšiu alternatívu. Cesta ale bola cestou pekelnou, kedy najvyššia rýchlosť ukazovala 60km/h a cesta lesom, ktorá sa nám skoro stala osudnou (sneh sneh sneh) nakoniec skončila fajn. Príchod na chatu hlásime okolo 1:15 kde nás čakalo pohostenie v podobe sójovo-fazulovo-párkovej polievky, ktorá bola skutočne vynikajúca! Vajco sa celý večer odbavoval na kúsku párku a na plátku sóje, ktorý sa mu zdal neuveriteľne veľký (keď raz kokot, tak kokot fúrt :-D). Otvára sa víno a začína sa zábava. Laco išiel ešte po jednu várku ľudí a my sme zatial viedli zmysluplné debaty, ktoré bez ohľadu na formu strácali obsah – stačí si pozrieť fotky :-D. S Vajcom sme sa vzájomne disovali a tak o zábavu núdza nebola. Druhá várka prišla okolo 3 nadránom, so zvesťou, že vonka je snehové peklo a môj anus sa mi začal scvrkávať (polopate začal som sa báť zajtrajška :-D ). Chalani doniesli ďaľšie pochutiny a takto sa žúrovalo až do rána 5, kedy som šiel spať (ostatní až za svitania). Ráno okolo 9 budím všetkých prítomných, lebo sa proste nudím. Tí ma chvíľu ignorovali, mysliac, že ma to prejde a zaspím no ja som sa tak ľahko nedal. Taktiež pokračovali posledné boje o zvyšky jedla a cigarety (díky ti džízs, že už do tej lúzy nepatrím :-D). Vtipy ako „Čak Noris zdvihol neprijatý hovor“ dostávali dokolien každého prítomného. No bol čas sa vrátiť do reality. Počiatočné fóry, že i sem zavíta pluh sme brali s veľkou rezervou, no keď sme ráno zbadali odhrnutú cestu, tak sa môj kakáč vrátil do pôvodného stavu. Nasleduje trocha pratania, posledné rozlúčenia a opäť sme boli nalodení. Vydali sme sa na opačnú stranu ako sme prišli v nádeji, že cesta bude zjazdnejšia. No po párminútovom vnáraní sa stále viac a viac do lesa a potom kopec, na ktorý by sme nevyšli nás presvedčil, že toto asi nebude tá správna cesta. Ešte aby toho nebolo málo oproti nám sa vyrútil pluh (pod cestou cháp cca 2,3 metra pruhu), ktorý nám ale pomohol, a tak sme sa mohli otočiť a vrátiť sa pekne odkiaľ sme prišli. Vajco zase nelenil, a vymyslel na Jožgurta pekelný fór. Jožo vzadu zaspal – kukli sme sa s Vajcom na seba, ja som dupol na brzdu a začali sme kurva vrieskať (ako pár sekúnd pred nehodou), Joža strhlo a v strese sa kukal čo sa deje :-D. Potom nás povýšil na oberKokotov a my sme to spokojne, keď znova zaspinkal, spravili ešte raz, pričom akcia bola na naše prekvapenie zase úspešná :-D. Do Koňských Žbyncov sme dorazili niečo po 14:00 seč, vyložili veci, rozlúčili atď atď...

Ďakujeme kapelke Chilly Práshock a Pivnici za to, že sme si mohli zahrať na takejto popiči akcii, ktorá sa opäť vydarila. Taktiež nás teší, že sme mohli pomôcť a prisieť ku dobrej veci. Chata bola viac než popiči ! Ďakujeme...