10-11.8.2012 Sereď FFUD fest

FFUD fest je udalosť, ktorá má pre mňa význam podobný Vianociam, na ktoré sa teší malý špinavý sopľavý smrad. Skutočne, celý rok som sa vytešoval a rátal som dni, kedy už tento masaker konečne vypukne. Šťastný som bol o to viac, že sme mohli aj my prispieť svojou troškou hluku (od srdca ďakujeme Radovi a FFUD teamu). Víkend začal štvrtok večer, kedy sme sa vybrali na nákupy. Prvotný plán bol Absinth na hlavu, no ako to už býva zvykom, opadlo aj z tohto fantastického plánu. Z 3 fliaš sa nakoniec kúpila jediná, čo vo Vajcovi evokovalo neskutočné množstvo nadávok (hlavne Jožkovi) do pohlavných orgánov. No slovami klasika – Aj jeden Absinth spraví svoje... sa Vajčenzo ukludnil a postupne rozdýchaval túto smutnú skutočnosť. Ráno začalo kľudne, dá sa povedať, že až klasicky. Od balenia, cez posledné stresy. Ja som prišiel na to, že moj stan sa niekde stratil, čiže na poslednú chvíľu som to už riešiť nechcel a tak som veril v dobro samaritánov, že prijmu do svojich skromných príbytkov dvoch pocestných (kurva, veď za čias Ježiša to fungovalo a o čo sme my iní od tej socky?). Na cestu vyrážame s polhodinovým meškaním a musím sa priznať – nikdy nás nevyprevádzalo toľko ľudí (asi 4 kusy boha). Okey, sme na ceste. Jediným problémom je, že si musíme niekde cestou kúpiť diaľničnú známku. Niekde pred Breznom mi volá Chudý, že či by sme jeho maličkosť nevedeli zviesť do Bystrice, kde sa má napojiť na miestnych. Cestou míňame dve benzinky, na ktorých sú známky beznádejne vypredané. Šťastie sa na nás usmialo až na poslednej čerpačke pred diaľnicou, kde som týpkovi poďakoval s patričnou pokorou div som sa až nerozplakal, taký som bol dojatý od šťastia. Keby to ale nemali ani tam, asi by sme sa išli spýtať policajtov prítomných na pumpe, že čo kurva robiť v takomto prípade (Vajcov nápad, Vajco je hlava! :D). Takže opať vo štvorici opúšťame Bystricu a diaľnicou si to jebeme miestami až 110! (kurva veď jazdíme na spotrebu ako by povedal Maňo :D). Posledný člen výpravy – moja polovička nestihla daný spoj a tak cestou schádzame z dialnice a utekáme ju na poslednú chvíľu vyzdvihnúť. Cestou znova dostávame poučnú prednášku o tom, ktorý métál bol pre Jožka „prozřením“, pričom každá pieseň, ktorú nám pustil sa nám zdala ako tá istá a to v Jožgurtovy evokovalo neskutočný hnev – to máme kurva radi :D. No Jožko si stále šiel to svoje :D. Jáááj čím je starší tým je sním väčšia sranda :D. Na miesto činu prichádzame pred 4. Parkujeme v aerály pri známych tvárach, čo zaručuje skutočnosť, že o zábavu bude postarané. Dostávame správu, že sa program posunie asi o hodinku plus, že Na Smiech otvára festival, pretože Barney Gumble bohužial vystúpiť nemôže, pretože ich bubeník je bohužel chorý. Čo bola pre mňa kurva škoda, pretože som sa na nich fest tešil. Nevadí. Mali sme cca hodinu a pol tak sme kecali pri stanoch, niektorí sa už začali aktívne venovať rozkladu ich pečení, no my – ako skutoční hrdinovia sme ostávali mimo chlastajúcu lúzu!:D. Teda, až pokým si Vajco s Jožom nejebli pivo... a potom druhé :D. Okey, nastal čas! Tesne pred našim setom sa posilnujeme Absinthom a vyrážame do boja. Chvíľka zvučenia a ideme... Zahrali sme cca 9 piesní, pričom som sa musel po každej prelaďovať (chvíľku pred hraním mi spadla gitara). Ľudí sme čakali menej (predsa sme boli asi najmäkšia kapela) a preto sme ostali milo prekvapení, že nás ochotne počúvali. Ďakujeme!. Po našom sete už nikomu nič nebránilo venovať sa sám sebe (v mojou a Vajcovom slangu to znamenalo obcovať s Absinthom :D). Druhou kapelou bola Žilinská chaos hardcore sebranka RATS GET FAT. Kapela s neskutočnou energiou a taktiež výborným zvukom (čo bola asi posledná kapela v piatok, čo mala solídny zvuk). Ich basák mi bol kurva sympatický, užíval si to naplno a tak to má byť. Myslím, že sme práve cez túto kapelu konštatovali s Mišom skutočnosť – prečo slovenské kapely spievajú po anglicky? Pre mňa ako primitíva to pôsobí niekedy dosť rušivo, no každý si ide svoje nie?:-)? Opäť nasledovala chvíľka, na dobitie životupotrebných energií a už si to na pódiu zvučil náš milovaný CHILLY PRÁSHOCK. Netuším, čo by som ku nim ešte napísal, keďže nás svojou maličkosťou sprevádzajú skoro na každom koncerte. Spočiatku sa ľudia ostýchali, no každou ďaľšou vecou, čo zahrali sa parket plnil tancujúcimi sa dušami a osobne si myslím, že sa týmto pánom a dámam hralo viac než dobre. Skoro by som zabudol na kulinárske dobroty, ktorými sa môže hrdo (ako by moja starká povedaľi) pýšiť tento fest. V piatok sa robil asi len guláš, vegan cigánska pečienka a falafel. Keďže som mal gulášu za posledné mesiace dosť, rozhodol som sa pre tú cigánsku. Žemľa, zelenina a marinovaná sója – to ja rád, no sklamala ma jedna vec. Presne pred rokom stála táto dobrota 1,50, čo si myslím, že to je celkom prijateľná cena, no týmto rokom to zvýšili na 2,50 čo sa mi zdalo už trošku dosť. Alebo som ja držgroš? Každopádne som si ale pochutnal. Ďaľšou kapelou, ktorú som si chcel odškrtnúť boli poliaci CZOSNEK. Predtým som počul cca 1 pieseň a celkom sa mi to pozdávalo. Hardkorovopanková štvorica s nežnou dievčinou za mikrofónom zaručovala poriadnu dávku energie. Akurát vtedy prišiel za mnou kamoš a zvestoval mi jednu infošku, ktorá mu na nich nesedela a to, že na ich koncertoch zvyknú rozprestierať poľskú vlajku a tým pádom sú asi trochu nacionálne zmýšľajúci. Túto skutočnosť som si všimol, vlajka viala v publiku. No ale to nič nemení na tom, že ich set sa mi kurva páčil. Nasledovala opäť chvíľa občerstvenia a niekedy vtedy torzo chilly práshocku urobilo obrovskú chybu – a to, že mi, ako bezdomovcovi ponúkli miesto v ich stane (kedže dievčenské osadenstvo s vybralo stopom do Píščan na Prago Union). Díky chlapi máte to u mňa! Kapela DEER IN THE HEADLIGHTS ma donútila zdvihnúť si svoje bohabojné pozadie a ísť sa pozrieť na to šialenstvo. Útle žieňa v popredí, ktoré účesom pripomínalo bratranca Ita, no s nenormálnym krikom a tak emotívnou muzikou, že moje upravené chĺpky ohambia supportovali malému wrbkovi v salutovaní. Skvelá to vec. Nasledovala grindová? záležitosť, ktorej meno si žiaľ nepamätám (je ale celkom možné, že žiaden grind to nebol, pretože zelený ďábel ma začínal zmáhať). Zgrupujeme sa do väčšej skupinky a ideme ešte čo to popiť/pojesť ku stanom. Tam sa debaty zvrhávajú od pristátia na marse, či mesiaci po antioxidanty, či prírodné liečivá. Ak ma pamäť neklame, tak som sa šiel ešte vycinkať a už som si to s úsmevom jebal do stanu CH.Práshocku. Spacák som si dal pod hlavu, pretože mi jednak zima nebola a momentálny telesný stav to tak chcel :D. Ráno sa budím pekne prikrytý, pretože chalanom sa zdalo, že mi je zima a tak mi darovali jeden z ich spacákov, pričom Kubo s Mišom sa tlačili pod jedným ako homokládičky :D. Díký chlapi :DD.

Ráno sa budím o 7 čerstvý ako japonská prostitútka po nočnej, plný šťastia, že je ešte len sobota. Svojím krásnym hlasom sťa Karol Konárik budím všetko živé navôkoľ, za čo som bol dodatočne pasovaný za kokota :D. Po prebudení zvyšných pacientov sa chystáme na nákupy do neďalekého hypermarketu no predtým ešte ideme s Vajcom na miestny záchod navariť niečo teplučké, nech osadenstvo má aj teplú stravu :D. Miestny obchod bol zjavne v šoku, kedže toľko živých mŕtvol nezaznamenali ani po novom roku. Pri čakaní na posledného pastiera, pri okupovaní parkoviska na nás kričí teta, či niečo predávame, pretože minule takto nakúpila výhodne maslo či čo :D. Tetu sme museli trpko sklamať i keď som hodil návrh, že môže od nás kúpiť rožky, no to sa jej nezdalo výhodné :D. Cestou naspäť stretávame v miestom parku Vajca s polovičkou a ich nového kamoša, z ktorého sa vyklubal celkom zábavný domáci, ktorý 90% príhod, ktoré roprával venoval jeho zážitkom s homosexuálmi pričom nezabudol zdôrazniť, že jeho riť je jednosmerka – no väčšine bolo asi jasné, že týpek nebude 100% :D. Ale nie, moc milý bol, aj nás chcel pozvať čo to popiť, no my sme už mali plány iné. Doobeda sa Jožko znovu naserkal a z auta púšťal metál a s veľkým zápalom rozprával históriu ľuďom, ktorých i keď to nezaujímalo, ocenili to patričným smiechom ba i potleskom :D. Ráno ubehlo ani neviem ako a začalo sa znova nasávať. Vajco potreboval chvíľku ticha a samoty, aby sa vyrovnal s tým, že Absinth už nieje medzi nami :D. Prvý, kto sa mal objaviť v sobotu na pódiu bol každým milovaný DÁŠA FON FĽAŠA. Tento raz mu supportoval manželský pár z Ilúzie a musím uznať, znelo to kurva fajn. Dve španielky, husličky, ženský vokál (sem tam 2 holky na pódiu), sem tam dobehol aj živý švéd (ako ho sám Dáša pomenoval :D), ktorý si to drtil na harmoniku. Bolo to fakt skvelé vystúpenie – Dáša postupuješ do divadla! :D. Niekde tu sa začalo počasie jebať a tak sme sa šli prezliecť. Vajco s Domčou sa vybrali na miestnu pizzu, čo sme im aj celkom závideli, no my sme si povedali, že si počkáme, kým budú robiť papať v areály. Celkom ma mrzí, že som zmeškal kapelku Tranz, pretože z nahrávok je to celkom hukot, no kecal som s mojou hviezdou žiarivou Jugom. Hanblivé pohľady, dotyky rozkroku… bolo málo času čo Ti poviem :D. Samostatnou kapitolou, ktorú proste musím spomenúť bol ale Dedo. Už keď som doma počul, že má ísť táto osoba, neveštil som nič dobré :D. Totiž, Dedo videl za celý fest len 2 kapely – Nás a Práškovcov, inak sa od auta vzdialil len srát a na pivo :D. Je to proste rebel!. Ďaľšou kapelou, čo som registroval bola košická partia WYNSTON SMYTH. Pomerne mladá kapela, ktorá mi trocha svojím surovým prevedením pripomínala, ale fakt len miestami bratislavskú Adactu. Na bandu 9th LIFE som predtým počul celkom pozitívne recenzie, tak som bol zvedavý vo co de. Musím povedať, že ma to bavilo, sice som ich sledoval len z lavičky, šla z nich neskutočná energia a bolo vidno na samotných členoch, že si to užívali. Francúzky SANCHEZ sa predviedol vo veľkom štýle – neposedný spevák lietal, plul, váľal sa, či vyzýval ľudí ku zábave vo veľkom štýle. Parádny set rýchleho hardcoru s piesňami, ktoré sa poväčšine vtesnali do minúty. Cez set rozdávali aj ich CD po ktorých sa len tak zaprášilo. Fajn vec, bavilo :-). Pak sa dostavil hlad a tak sme sa vybrali na robi burger, ktorý bol exelentný! Fakt odporúčam všetkým, ktorí majú nejaké predsudky voči vegan náhražkám mäsa aby to, keď budú mať možnosť vyskúšali. Deň před festom sa písalo, že vypadli nejakí Rumuni a že náhradou bude Bardejovská emošina SOUND OF QUALM. Na túto kapelu som sa špeciálne tešil, pretože už pár vypočutí na bandzoune nasvedčovalo tomu, že to nebude ľahko stráviteľná vec. Pódiová podoba tomu bola dôkazom. Kapela z ktorej razila neskutočná beznádej plus príhovory, či celkové úprimné, ale kurva úprimné pôsobenie hlavne speváka bandy ma dostalo dokolien – a nielen mňa. Ďakujem organizátorom, že som mohol zhliadnuť túto silnú vec. Rád si ich pozriem aj na budúce. Pôvodné plány, že sformujeme futbalový manšaft sa vytratil už po rannom prebudení, no niekoľko športových fanušíkov sa skutočne dalo na tento odvážny čin, ba ešte vačší extrémisti využili príležitosť si zahrať futbal vodný. Ten som popravde ani moc nesledoval, pretože súchý člověk tam nemal dlhé pôsobenie :D. Dôkazom bol aj premočený Kalach, ktorý sa vrátil ku autám mokrý jak pes :D. Ďaľšou kapelou, ktorú som registroval bol Čadčiansky The PUBLIC, na ktorý som sa moc tešil, pretože je to kapela, ktorú som ešte nevidel, no počul som na ňu grandiózne slová chváli. A veru nesklamali. Hardcore mixnutý vybrnkávačkami, dva spevy, zbesilá rýchlosť a zrazu kľud a disharmónia… Veľmi sa mi páčila pieseň „12 hodin“, no nieje k zohnaniu preto prosím ľudí, ktorí ju majú v akejkoľvek kvalite – posunúť to mne :-). Žilinská ILÚZIA je už fenoménom, či doménou ohoto fesťáku a tak ako aj minulý rok, tak aj tento bolo pod pódiom natrieskané. Oproti minulému roku to bolo trocha voľnejšie, čo sa mi páčilo viac. Niekedy sa mi zdalo, že publikum prehlušilo samotného speváka při refrénoch. Čerešničkou na torte bola ale cover verzia piesne „Nečekej“, na ktorú som sa súkromne rozbíjal vedľa bazéna :D. Argentínsky ARGIES mi moc nesedel, i keď ľudí to bavilo. Ja som sa radšej vydal na obhliadku poľského distra, kde som našiel raritku v podobe kazety Naivefighters – Kocka. Ááá kurva to bolo radosti. Na ZEMĚŽLUČ som bol vcelku zvedavý, pretože veľa ľudí ich meno spája so superlatívmi, no neviem, či to bolo zvukom, ale vôbec ma to neoslovilo. Chcem sa poďakovať ale Mucovi, ktorý mi ukryl jeden vígn muffin (pre Jožka to je Mafína :D). Chvíľku, kým táto legenda dohrá som si príjemňoval s Borisom a radikálmi z Viedne, z ktorých sa vykľula solídna zver :D. Pár trápnych momentov, kedy sa kapela rozlúčila, no nástroje si nechala na pódiu, no potom sa vrátila, aby struhla prídavok sa mi zdalo trošku smiešne. Teda nestretávam sa s tým často, no myslím si, že takéto veci sa skôr hodia na iné pódiá. Poslednú kapelu, ktorú som registroval boli maďarský HUMAN ERROR, ktorí predviedli viac než slušný extrémny set. Celkom sa mi to pozdávalo, no celková únava už bola na mieste. No moji súputníci ešte dostali hlad, tak sme sa vybrali ešte okupovať miestne bufety. Na naše počudovanie mali už stánky zbalené a jediné utočisko sme našli v karavane u talianov, kde sme si objednali Chapaty a naše chuťové poháriky sa znova raz prebudili a za orgazmickej chuti sme hltali každé jedno sústo. Moja posádka sa za mna pravdupovediac hanbila, kedže som člověk priateľský, a chcel som posunúť medziľudské vzťahy medzi talianmi a slovákmi do inej dimenzie. Ignorácia robí svoje a tak som posilnil vzťahy aspoň medzi Dúbravkou a Revúcou :D. Celkom som bol zvedavý na Idiots parade, no ako som spomínal, únava zvítazila. Niekedy po 3 hodine rannej mi zvoní telefón. Volá Baška, že nech rýchlo vstávame, že je na obzore problém. Vyjdeme von a dozvedáme sa, že náckovia sú v okolí. Tie kurvi si dali tú námahu a prišli ráno o 3 robiť bordel (pankáči učte sa!)??? Najskôr si vravíme, že to bola len fáma, no keď počujeme pohyb v lesoch a vidím pochodovať po cestičke cca 10 kusov kokotov v dvoch radoch meníme názor. Pri ohni a v krčme je ešte pár ľudí. Beháma a informujeme sa, aký je ďaľší plán. Zisťujeme, že jeden týpek to už odniesol. Veľa ľudí ešte stále neverí. Všímame si ale jedno auto, ktoré je priamo oproti ohnisku za plotom a má celý čas naštartované. Domáci hovoria, že by to mal byť kamoš majiteľa, ktorý prišiel robiť poriadky. Vravíme si OK. No všímame si, že ktosy zo zadného sedadla kameruje celú situáciu. Jeden týpek sa rozhodol prehodiť handru cez plot – na to následne auto odpovedalo posunutím sa dopredu. Ľudia si už začínajú spočítavať, ktorá to asi bude biť. Beháme od skupiniek ku skupinám a mnohým ľuďom, je to jedno – poprípade nereagujú nijako. OK nieje čas. Vybiehame na cestu cca 10 kusov, v rukách flašky, palice (popredný radikál mal dosku s klincom)… Auto sa rozbehlo a začalo vytrubovať (signál?). Dobiehame ku lesíku, kde sa schovávame a čakáme odkial tí kokoti vylezú. Auto zastalo za mostom a čakalo. My sme sa vrátili, pretože sme si mysleli, že toto presne chceli – odlákať bojachtivých ľudí. Do svitania sme čakali na bráne a kecali. Cestou ku stanom sme sa zastavili pri Žilinskej dodávke kde nás domáci Vojto pozval na šúľance a tak sme tam kecali až pokým sa nezačal prebúdzať ostatok. Typickým vzorcom pre rána je pičovanie v štýle – prečo už je koniec, prečo mám zajtra robiť sa ozývalo z každej strany :D. Taktiež sa rozpútal non-alkohol battle – kto nafúka nulu :D. Znova raz som s Lacim tento zápas s prevahou vyhral a tak ráno opäť malo pre mňa niečo čarovné :D...

Ďakujeme za všetko!