22-23.7.2011 Ladzany - No Future Fest + MäSO, EXTIP, BRAINSCAN...

Robiť festival v deň, kedy sa koná najväčší pankový festival na Slovensku (Punkáči deťom) chcelo vážne veľkú odvahu, o to väčšiu na mieste kde je naozaj tažké dostať sa nejakým spojom... Niečo po pol 5 nás vyzdvihuje náš osobný šofér Maňo (toto sa mi začína páčiť J) a hor sa do skúšobne po veci. Po pätnásť minútovom čakaní na Jožka v Brooklyne sa konečne vydávame na cestu dlhú cca 190km. Pri Lučenci už otvárame červený absinth a každou ďaľšou zástavkou zábava graduje. Miesto konania festivalu bola menšia dedinka Ladzany, ktorú nájsť nebol až taký problém. Areál (futbalové ihrisko) sa nachádzal asi 2 kilometre za dedinou. Po príjazde nás už vítali ľudia z kapely Chilly práshock (a ľudia okolo kapely) a asi 20 návštevníkov festivalu (samozrejme myslím platiacich, nie kapely). Nieje sa čomu diviť, keď v ten dátum boli asi ďaľšie 4 festivaly na západnom Slovensku. Nasledoval menší pokec s Karlosom (organizátorom), ktorý bol už napohľad sympatický chalan. Ten nám zdelil, že máme ešte nejakú polhodinku do hrania, tak sme ešte šli na menší aperitív a sledovali sme kapelu 100%- ONE HUNDRED PROCENT. Česko-Anglická dvojčlenná zostava (bicie, spev+basa) zahrala moc brutálne. Skutočne som si nemyslel, že v takomto zložení by sa dala robiť tak progresívna muzika a nejednému z nás ostala sánka padnutá. Po nich sme sa na pódium vyštverali my. Boli sme skutočne radi, že zvukárala festu robil náš kamarát a člověk, čo nahrával našu dosku Mirko Spevák, pretože on asi najlepšie vie, ako má čo vyzerať. Ľudí v hladisku už pribúdalo a musím povedať aspoň za seba, že sa mi hralo skutočne skvele. České obyvateľsvo pod pódiom zase raz ukázalo nám ešte stále socializmom poznačeným slovákom ako sa ľudia vedia baviť tam u nich. Ja som sa zasa tak rozohnil, že mi na predposlednej piesni praskla struna, tak sme skončili možno trošku skôr predčasne ako sme mali, no to nikomu nevadilo. EXTIP čo mal hrať po nás nejakú polhodinku meškal, tak sme si išli aspoň zaniesť veci a rozložiť stan. Boli sme radi, že celý piatok bolo celkom OK počasie bez dažďa, lebo na každej stránke (okrem jednej) hlásili dážď a prehánky. Nastúpilili Extipáci, ktorí zahrali o dosť lepší set ako čo som ich videl pred pár mesiacmi v Leviciach (preto si aj pýtali o 100éčok asi viac nie :D?). Ale nie, potancoval som si na ich staré hity, našiel nových kámošov atd atd... Ako kapela sme dostali výsadu – v podobe 2 lístkov (na hlavu) sme si mohli pýtať skutočne čokoľvek zo stánku s občerstvením. Rozhodol som sa, že to pojdem hneď aj využiť. Obsluha bola taktiež brutálne milá, bolo vidno, že sa jedná o dedinských ľudí, ktorí niesú ešte pokurvení špinavou mestkou diagnózou – kokotizmus. Po doplnení energie začala hrať kapela MäSO zo Zvolena. Popravde, ich nahrávky sú pre mňa skutočným utrpením, nenávidím elektroniku v ich piesňach. No naživo to je čistá paráda. Suverénne najlepšia kapela večera – samozrejme pre mňa. Po nich nastupuje kapela BRAINSCAN cez ktorú ideme na pár pív a jaterníc do stánku. Tam sa kecalo, jedlo, pilo až do záverečnej (čo bolo cca okolo 3 ráno). Po ľahnutí do stanu nie a nie zaspať (žeby som si nemal dávať kávu?) a keď som počul, že skoro celá kapela Chilly Práshock ešte vonka paří tak som neváhal a pridal sa ku nim. Spevákova priateľka nám podarovala ich špeciálny kompót (rôzne druhy ovocia + rum), ktorý nám dopňoval akékoľvek živiny až do rána. Ľudia postupne odpadávali a kým sme neostali 3 kusy. Po čase sa zobudil aj Vajco a šli sme sa prejsť. Menšou výhodou nízkej účasti boli relatívne čisté záchody, ktoré som akútne potreboval po včerajšom boji s feferónkami. Okolo 7 sme sa vydali aj do obchodu, kde sme spozorovali, že je to naozaj krásna dedinka. Štamgasti už boli na mieste a pred obchodom nasávali, taktiež tety v obchode najskôr nemali moc radosť, že sa im taketo individuá priplachtili do krámu, no pozdejšie pochopili, že niesme nejací kokoti J. Sadli sme do parku, kde sme sa kochali miestnym rybníčkom a pálili sme naspäť. Zašli sme na kávu, kde som spoznal svoju novú modlu, týpek rómskeho pôvodu zvaní Miguel pozdejšie premenovaný na Džus Bigelou predčil aj  ICE-Bho. Plakali sme smiechom na každej kokotine čo povedal. Proste paradne zakončenie všetkeho toho J. Cestou domou bola nevýdaná sranda kedy sme si vymýšlali umelecké mená. To, že náš Jožko bol pomenovaný už dávnejšie menom Ráštep nerobilo problém sa natom už po miliónty krát zase raz zasmiať. Ja som schytal meno Tukan, Vajco Džepeto a náš šofér Frenky Gebe alias Údor. Ďaľšie úžasné dokurvené mená mali podobu ako Penis Hilton, Cindy Kokot a Karel Pott... Cesta ubehla relatívne rýchlo a za 3 hodiny sme boli naspäť v Koňských Žbyncoch. Na druhý deň mi písal Mišo z CH. Prashocku, že sa festival o 11 v noci proste skončil. Organizator nemal na vyplatenie dlhov a tak to radšej zrušil. Škoda toho, pretože to týpek myslel vážne dobre...