14.7.2012 Rožňava – Cold light club + Strata vkusu, Holy fuckt!

Tento reportík by som začal asi Jožkovým výrokom po jednej masakrálnej akcii, trvajúcej celý víkend – „Síce si na to nepamätám, no nikdy na to nezabudnem“. Aby som mohol priblížiť tento masaker musím začať odznova. Rožňava je mestom zvláštnym. Prečo? Niečo som už načrtol v prvom reporte a tak kto chce vedieť viac, nech sa ponorí do čítania. Majiteľ klubu nás už do podniku volal posledný polrok skoro každý mesiac, aby sme prišli zahrať. My sme sa na to moc dať nechceli, pretože vieme, ako to v spomínanom meste chodí. No nakoniec sme sa dohodli, že kedže posledné mesiace sme nikde nehrali, prídeme radi.

Ráno ma zobudila sms od Džouzefa, či nejdeme na huby. Vravím mu, že reku fajn. Tak sme sa vybrali na miesto, o ktorom kolujú fámy, že sa tam ešte stále môžu vyskytovať prehistorické druhy plazov - Chyžné. Čo to sa našlo (Jozef samozrejme našiel viac, pretože vymyslel sondu na hľadanie hríbov, ktorá sa umiestňuje na penis, ktorý vzäpatí rozkrútil nad hlavou a hodil ho do lesa :-) ). Po príchode domov sme sa dali do príprav pizzy, pretože sme sa dohodli s Bystričanmi, že miesto spania v klube sa radšej pojdu „prespať“ k nám. Spravili sa 3 seriózne pizze a po menšom spánku sme sa vydali na cestu. Klasický skúšobňový rituál po ktorom sme šli ešte na nákupy do hypermarketu. Tam nás už čakala aj bystrická výprava. Trošku kecania, újebov – veď to poznáš :-). Kedže bolo naše auto preplnené, rozhodol som sa, že sa nasáčkujem ku posádke č.2 a trošku im znepríjemním cestu svojou prítomnosťou. Do sychravého počasia nám spievala Lucka Bílá a cesta ubehla ani som sa nenazdal. Po príchode na miesto činu nás víta rozkopané námestie, ktoré trocha sťažuje prístup ku samotnému klubu. V klube sme o 21:00 a okrem majiteľa a barmanky sa tam nachádzajú len 2 štamgasti – čo je v Rožňave klasika. Ďalej počúvame, že dnes hrá pár metrov ďalej Rožnavská rocková legenda čím je návštevnosť koncertu ohrozená. Úprimne, my toho moc neočakávame, čiže nám to mohlo byť úplne jedno. Veci rozložené, klasické problémy s aparátom a s odbitím 22 hodiny sa do hrania začína púšťať prvá kapelka večera STRATA VKUSU z Banskej Bystrice. Klub sa začal plniť a návštevnosť sa vyskočila zhruba na 20-30 ľudí – čo je taká Rožňavská klasika. Kapelu registrujem zhruba od jej začiatku (cca 2005) a vystriedala už množstvo hudobníkov, prežila dlhé pauzy a potichu bez rozruchu pláva vodami undergorundu. Zloženie gitara a bicie vyvoláva v pár prítomných isté pochyby, dokonca v polke ich setu za mnou príde kamarát a pýta sa ma, či sa len zvučia alebo hrajú, lebo kapelu s 2 členmi ešte nevidel :-). Ku ich vystúpeniu môžem povedať iba jedno – totálny, ale úplný masaker. Nevidel som ich hrať už asi 2 roky, no evokovalo to vo mne neskutočné množstvo emócií. Keď budete mať možnosť, určite si ich nenechajte ujsť naživo! Po tomto zážitku začíname svoj set my. Publikum klasika, sedí, počúva, pár jedincov (doslova pár) v predu sa šiali (v niektorých situáciach sa tieto 2 osoby klaňajú a vzývajú Boha či koho:-D). Na to, že sme nemali skúšku dosť dlho, si myslím, že sme to zvládli relatívne fajn. Po našom sete sa zastavilo pár ľudí, aby si kúpili odznaky (ešte raz chcem pripomenúť, že výťažok z nich benefit pre RA útulok, čiže nehanbite sa si ich kedykoľvek pýtať). Niečo po polnoci začína posledná kapela a to aggropunkoví maniaci HOLY FUCKT!, ktorému vyšiel pred pár týždňami debutový album. Táto SpišskoNovoVeská sebranka hrá punkový rock s veľkou dávkou recesie v textoch. Popravde to moja šálka kávy nieje, no naživo ma to celkom bavilo. Výborne zahrané, zvuk bol tiež v rámci možností parádny – nemám čo vytknúť. Cez ich set sme ešte boli pokecať s domácimi, pretože sme sa čo najskor (teda ja a Laco zo SV) chceli dostať naspať do Revúcej. Nasleduje lúčenie a ja sadám za volant Jožgurtovho auta, pretože zasa raz som bol zodpovedný vodič. Vzadu vzniká slovný battle medzi Vajcom a Jankom o metale (žeby?). Každý, kto sa niekdy hádal s Vajcom vie, čo je ten malý zmrd zač a že sa to skutočne neoplatí :-D. Ešte posledná zastávka na benzínke, kde sa dokúpili posledné zásoby vínka a pred 3 hodinou rannou dochádzame na miesto činu. 8 ľudí zasadá za stôl, cháluje sa pizza, otvárajú sa fľašky a s každým dopitým pohárom sa spočiatku pokojné konverzácie začínajú meniť na najskôr lokálnejšie hádky (na vine je ale stále Jožko!:-D ) o piktogramoch, ktoré vyúsťujú do celokolektívnej zhody o tom, aby J. neveril všetkému, čo počuje a číta o danej tematike. Prvá várka odchádza pri svitaní niekedy po 5 hodine rannej. Ostávame už len traja mušketieri a keď mám povedať pravdu, tu niekde sa mi začínajú rozmazávať isté okamihy. No okolo 7 sa vyberáme do obchodu na raňajky a doplňujúce zložky pitia či stravy. Raňajkujeme na mieste, kde ako sme zistili podľa okolia, jedáva aj náš jediný bezdomovec Zajo. Vraciame sa do bohom zabudnutého, špinavého a smradľavého bytu kde sa už ľudia pobudili (niektorí odišli) a takto sa pokračuje zhruba do 2 hodiny poobednej. Potom som odpadol aj ja a zobudili ma až o nejakej pol 4 kedy bystrická posádka odchádzala. Nasledovalo lúčenie, plač a sľúbenie si, že si pošleme pohľadnice na štátne, či kresťanské sviatky :-D.

Zhrnutie je nasledovné. Rožňava nesklamala, no ani neohúrila – klasika. Koncert bol parádny, afterparty ešte viac! Škoda, že si nespomínam na viac, pretože nietoré momenty by určite stáli za archiváciu!