19.11.2011 Šumperk – Klub Machine + KRÁKORAJÍCÍ PAŘEZ, M3, STOLEN LIVES, FASTFERATU, KRAB ARAB

 

 

 

Na cestu sme sa vydali asi okolo 3 poobede. Počasie sa moc neumúdrilo a tak jediné na čo sa dalo pozerať bola hmla a mokrá cesta. Ako som spomínal v predošlom reporte, ich a naše cesty sa nedajú porovnávať (neviem teda, či sme išli vyložene po trasách kde sa o to starajú). Po zotmení prichádzame do Šumperku už mierne unavení, kedže včerajšia noc sa niesla asi vo všetkom, len nie v spánku a stojíme na pumpe poprosiť o radu. Predavačka sa moc nevyzná, tak otázku prenechala seniorovi, ktorý javil známky alkoholového delíria :D. Ale nie, poradil nám celkom slušne, len zase my ako malomeštiaci, ktorí nemajú ani jeden funkčný semafor v meste sme trošku zablúdili. Nevadí, spýtali sme sa druhýkrát a už to bolo OK – našli sme ulicu kde sa má akcia odohrávať. Klub sa nachádzal na pešej zóne pri monumentálnom divadle a po vpáde dnuka vysvitlo, že sa jedná o skutočne pekný bar. Chalan čo nás zavolal Butchi šiel snami preparkovať a my sme sa šli najesť. Od piatka ráno, čo sme sa vydali na cestu sme snívali o poriadnej pizze, tak sme si povedali, že si ju kurva doprajeme. Hned oproti baru sa nachádzala jedna, ktorá ale vyzerala celkom snobsky tak sme sa rozhodli nájsť niečo v našej cenovej kategórii. Malá reštaurácia, ktorá bola skôr zameraná na rovoz nám poskytla útočisko a za celkom dobrú sumu aj vynikajúce jedlo. Keby som si pamätal ako sa volala, tak by som jej možno urobil aj reklamu, no bohužel :D. Vraciame sa naspäť a v klube sa to zatial nehýbe, tak sa ideme prejsť do mesta pokukať miestne zákutia. Ďaľšie skutočne krásne mesto, od historicky zachovalých budov cez prekrásne parky až ma začalo srať to moje skurvené mesto :D. Hlavná zábavka prechádzky padla na hovoriacu informačnú tabulu, kde sme stáli ako kokoti hádam aj 10 minút a púštali si nahovorené dialógy o jednotlivých pamiatkach – skutočne ľudia čo prechádzali si museli myslieť o nás... No nič po ďaľšom návrate si to už jebala kapela KRÁKORAJÍCÍ PAŘEZ, ktorej sme ale veľkú pozornosť nevenovali. Bol to taký rýchlejší rytmický punk českej školy. Celkom ma zaujal slušne zahratý cover od HNF – To svět se posral. Jožgurt nebol vo svojej koži, kedže celý večer chlemtal len nealko pivo - dakto mal smolu :D. My s Varlem (Vajcom) sme si dávali pravý nefalšovaný český Absinth, ktorý, ako nám bolo povedané pije aj Johny Deep :D. Druhou kapelou bola krastová M3, ktorá zaskakovala za Šrouby, ktoré nemohli odohrať svoj set (niečo s gitaristom ak si dobre pamätám). Na tú sa rozbehlo už celkom slušné pogo, no taktiež sme to nejako neregistrovali, kedže sme sa pomaly chystali a nosili veci. Zhodli sme sa, že takéto akcie sú skutočne popiči, kedže vystúpenia kapiel netrvajú ani polhodinu a teda nenudia, čo je pre mňa v poslednom čase moc dôležité. Tretí sme išli my a musím povedať, že toto bol jeden z najlepších koncertov čo sme kedy mali. Ľudia si zverili a až na pár chýb to bolo aspoň podľa mňa výborné. Jedno negatívum by uviedol a to bol vydýchaný vzduch a cigaretový dym, ktorý pôsobil miestami až dráždivo. Po nás sa začínal rozkladať headliner večera STOLEN LIVES a môžem snáď povedať za každého, že to bola najlepšia kapela večera. Ľudia odtrhnutí z reťaze, premakané gitarové linky, ultrarýchle bicie, žiločelový vokál – proste thrash masaker! Musím pochváliť aj pekné predhovory pred jednotlivými piesňami. Ďaľší kratší set a na pódium sa vyrútil liberecký FASTFERATU, ktorý dorazil len v trojčlennej zostave bez basáka (niekto vravel že to možno je aj ich posledný koncert). Ten ale išiel poväčšine mimo mňa a Vajca – my sme okupovali bar s domácim týpkom, s ktorým sme si dávali slovné otázky typu – co to je beruška :D a podobné kokotiny. Pozval nás aj na jeho špecialitu zvanú čert (rum+griotka) začo mu ďakujeme. Poslednou kapelou bola art-punk-rocková kapela KRAB ARAB, ktorá nás ale totálne nebavila. Chalani to možno nemysleli zle, no celkový prejav speváka bol úplne niekde inde. Svoj set predĺžili skoro na 2 hodiny, kedy sme už skutočne nevedeli, čo a kde máme robiť, aby sme sa vyhli tomuto doslova utrpeniu. Aby ste chápali, spať sa malo ísť ku zvukárovi Kučisovi, ktorý ale nemohol bar opustiť skor, kým sa nedohrá. Nakoniec už keď sa dostavovala agónia videli sme svetielko nádeje, keď sa chalani zbalili a odišli. Vajco dobehol v ošiali, že toto musíme vidieť. Prichádzame dnu a tam leží v kurva skvelej polohe opitý týpek, čo nám bral toho čerta :D. A nasledoval (a teraz nepreháňam) 10 minútový záchvat smiechu, kedy sme sa aj chceli prestať smiať, no opätovný pohľad na borca nám to nedovoloval. Jáááj kiežby takéto chvíle trvali večne. Nasadáme aj s Kučisom do auta a vezieme sa ku nemu domov. Ja s Lulu som rovno zaľahol. Varle s Pepom a hostiteľom ešte kecali a dávali si do nosu. Ráno sme sa zobudili ako po predošlom dni – 5 hodín spánku. Ráno nás bolo na byte asi 3x viac ako včera keď sme prišli :D. Najedli sme sa, pokecali, dozvedeli sme sa ako nás volajú bratia češi ( Čoboláci ), rozlúčili sme sa so všetkými, ktorí boli v momentálny čas pri zmysloch a vydali sme sa na cca 450km cestu späť na Slovensko. Cesta naspäť bola už o niečom inom, kedže väčšina posádky bola ako po 16 hodinovej smene v bani. Vajco ale nelenil a vymyslel revolučnú vec. Spací Tubus! , ktorý pozdejšie prešiel mnohými modifikáciami a tak sa stal multifunkčným prostriedkom šťastia celej posádky :D. Čiže, keď uvidíte bilboardy, ktoré Vás budú vyzývať „Tubus do každej rodiny“ je to od Vajca :D. Stojíme v Banskej Bystrici, kde si doprajeme chálko zo staničného bufetu a znova sa vydávame na cestu...

 

Keby som to mal celkovo zhrnúť, tak to bol skutočne nezabudnuteľný výlet do miest, kde už aj mentalita ľudí naznačovala, že je to tam o niečom inom ako u nás v ešte stále socialistickom (aspoň čo sa týka ľudského a štátneho zmýšľania) súdruhmi dojebanom štáte. Špeciálne chceme ešte raz poďakovať Kurtovi, Butchimu, Kučisovi a všetkým ľuďom, ktorí nám spríjemnili náš prvý koncertný víkend mimo republiku. Ešte raz Vám ďakujeme!

 

 

Späť!